Z histórie DHZ

     Prvý dobrovoľný hasičský zbor v Košolnej bol založený už v roku 1908. O jeho činnosti a menách členov nevieme takmer nič. Jedným z konsolidačných úsilí po vzniku Československej republiky bolo aj nariadenie, v ktorom Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska už 23. augusta 1921 upozorňovalo všetkých županov na nedostatočnú ochranu pred požiarmi a na nutnosť budovania hasičských zborov. Na celoštátnom zjazde Československého dobrovoľného hasičstva v Trenčíne 6. augusta 1922 založili Zemskú hasičskú jednotu na Slovensku, OHS vznikla v Trnave 1. marca 1924. Nastalo oživovanie starých a zakladanie nových hasičských zborov.
      Dobrovoľný hasičský zbor v Košolnej vznikol 5. júna 1926 s 20 zakladajúcimi členmi. Medzi nimi boli: Ľudovít Miklošovič, Františšek Greguš, Martin Tomašovič, Alexander Jankto, Michal Hanakovič, Augustín Klokner, Jozef Šajda, Pavol Rybár, František Treflík, Jozef Jakubčík, Jozef Potočný, Jozef Hrčka, Gejza Rehák a ďalší. Prvým veliteľom sa stal správca miestnej školy Karol Borecký, ktorý túto funkciu zastával do roku 1929. V obci bolo už od roku 1909 hasičské skladisko a v ňom ručná striekačka zn. Koller. Gazdovia s konským záprahom sa striedali v držaní týždennej pohotovosti. V prípade požiaru bol ten, ktorý mal službu, povinný ju dopraviť na miesto požiaru. A že o ne nebola núdza stačí, ak si ich zopár pripomenieme.
     V roku 1911 vypukol požiar na dolnom konci dediny. Zhorelo 12 domov. Stalo sa to vo dne a ľudia si stačili aspoň časť vecí z domov povynášať. Pri požiari v roku 1927 zhorelo za humnami 8 stodôl. 21. októbra 1933 o šiestej večer zhorel dom Ernestíny Áčovej /rod. Śikulovej/. Škodu vyčíslili na 5 245 Kč. O pár dní, 6. novembra 1933 zhorela stodola Jána Ježoviča a v nej slama, sečkovica, ďatelina, seno a viac krížov raže. Majiteľ utrpel škodu 6 210 Kč. V máji 1934 zhorela strecha na dome č. 60 /Ľubor Štrbík/, č.59 /Ján Ježovič/ a poškodený bol aj dom č.58 /Anton Kormúth/. V tom istom roku, 2. augusta, o tretej popoludní vypukol požiar u tesárskeho majstra Rudolfa Bizmayera. Lokalizovaný bol až o ôsmej večer. Oheň zničil dom, chlievy, kuchynské zariadenie, hospodárske náradie, zásoby ďateliny, slamy a zhorela aj ošípaná. Celková škoda: 10 650 Kč. V septembri 1939 zhorela stodola Františka Daniša a červený kohút vtedy vyčíňal aj u Ignáca Janktu a Štefana Volnera.
     V roku 1933 bol predsedom požiarnikov Šimon Orlický, podpredsedom a jednateľom Anton Kormúth, pokladníkom Libor Vavro. V roku 1936 nastúpilo toto vedenie: Ján Mesíček – predseda, Anton Greguš – podpredseda, Anton Kormúth – jednateľ, Libor Vavro – pokladník.
      Domy, v ktorých bývali hasiči, boli označené tabuľkou DH /dobrovoľný hasič/.  Po Karolovi Boreckom veliteľskú funkciu v rokoch 1930-32 zastával Martin Tomašovič, 1933-1959 František Treflík, 1960-1964 Karol Potočný, 1965-1966 Viliam Izakovič a od roku 1967 do roku 1990 Ján Bartoš.
      Po februári 1948 sa politické smerovanie odzrkadľuje aj v hasičstve. Riadiacim orgánom Zväzu československého hasičstva sa v roku 1951 stal Slovenský ústredný výbor, čím bola Zemská hasičská jednota, ako predstaviteľka starých organizačných štruktúr a čias zlikvidovaná. Na začiatku roka 1953 sa organizácia premenovala na Československý zväz požiarnej ochrany a do zborov mohli byť prijímané aj ženy. Miestna organizácia v roku 1955 postavila tri súťažné  družstvá, ktoré sa s veľkým úspechom zúčastňovali na okresných aj krajských súťažiach. Veliteľom družstva bol Ján Bartoš, žiakov Jozef Klokner a družstvo dievčat viedla k úspechom Lýdia Šajdíková. Začiatkom šesťdesiatych rokov mali požiarnici motorovú striekačku PS 6, neskoršie PPS 8, DS 16, PS 12, ku ktorej bolo predelené vozidlo TATRA 805. Od roku 1981 má tunajšia organizácia pridelené cisternové vozidlo CAS 25. Novú budovu požiarnej zbrojnice požiarnikom odovzdali do užívania 29. augusta 1971. Na úspešnej realizácii tohto projektu mal veľký podiel vtedajší predseda MNV Ján Bartoš, Predseda JRD  Vladimír Kormúth, mechanizátor Jozef Mesíček, murár Tomáš Lančarič /OV SZPO mu udelil čestné uznanie za pomoc pri výstavbe MNV a PZ/. Stavebný dozor obetavo vykonával Štefan Vachan, zabezpečujúci aj murárske práce. Od roku 1948 až do začiatku deväťdesiatych rokov bol predsedom požiarnej organizácie. 
     V roku 1958 mala miestna organizácia 56 členov, z toho 5 žien. V roku 1967 mala toto vedenie: Štefan Vachan – predseda, Ján Bartoš – veliteľ, Ján Tomašovič – preventista, Margita Kramárová – výchovná a kultúrna práca, Jozef Belica – tajomník, Štefan Nádašský – hospodár, Viliam Izakovič – organizačný referent, Jozef Novák – technický referent, Ján Štefanovič – referent CO, Kornel Kráľ – referent mládeže, František Štrbík a František Martinkovič – náhradníci, Jozef Kocmál a Jozef  Šajdík – revízori.
     Na výročnej členskej schôdzi ZO ZPO Košolná konanej 28.januára 1990 požiadal Štefan Vachan o uvoľnenie z funkcie predsedu organizácie z dôvodu veku. Túto funkciu zodpovedne zastával viac ako 40 rokov. Novým predsedom sa stal Marián Kobza. O uvoľnenie funkcie požiadal aj Ján Bartoš z titulu dôchodkového veku a zdravotného stavu. Miestnym požiarnikom velil 25 rokov a má veľké zásluhy na ich dosiahnutých úspechoch. Veliteľskú funkciu prevzal Ľubomír Tollarovič. Miestna organizácia bola v roku 1982 vyznamenaná medailou „Za príkladnú prácu“. Z jednotlivcov najvyššie zväzové vyznamenanie „Zaslúžilý člen PO ČSFR“ získal v roku 1989 Ján Bartoš a v roku 1991 ním poctili Štefana Vachana.
     Atribútom našich požiarnikov je čierny prápor bohato zdobený červenou ornamentálnou výšivkou. Na jednej strane dominuje patrón požiarnikov sv. Florián v odeve rímskeho vojaka so zástavou lejúci vodu na horiaci dom. Okolo výjavu je žltou bavlnkou vyšitá legenda:
BOHU NA SLÁVU  / BLÍŽNEMU NA POMOC. Ústredným motívom druhej strany je štátny znak, za ktorým sú skrížené sekerky. Nápis znie: SLOVENSKÝ ZVÄZ POŽIARNEJ  OCHRANY V KOŠOLNEJ.
Prápor vyšívala Terézia Melknerová a Anna Štefánková, vypisovala Elena Zigová, rod. Bohušová. Prápor posvätil vdp. Jozef Kolpák 5. mája 1991.

Členovia DPZ 5. mája 1991 pri príležitosti posviacky požiarneho práporu